Ahojte… v posledných mesiacoch sa udialo toho veľmi veľa.. o tom ani
nechcem rozprávať. Skôr by som sa chcela zdôveriť s tým, že ma už
dlhší čas prenásledujú občasné pocity samoty. Som zložitá.. občas mi
je jedno a proste rozprávam každému hocičo, smejem sa a cítim sa proste
fajn. No takú „náladu“ mám len vážne občasne.. teraz mávam viac
nálady… že nemam chuť nič robiť, nezvladam nič robiť. Cieľ môjich
dní je len prežiť na druhý deň. Mám zopár kamarátov no necítim sa že
tu mám niekoho s kým sa môžem porozprávať. Vlastne sa ani s nikým
nechcem rozprávať, jednej mojej učiteľke čo mi napísala veľmi pekný
email a povedala mi že sa jej môžem zdôveriť hocikedy, som ešte
neodpovedala. Vlastne.. chcem sa rozprávať len s jednou osobou. Je to
zložité a tak to rozoberať nebudem. Ide o to.. že si už vážne nemôžem
pomôcť s touto prázdnotou a samotou. Vidím ako sa to zhoršuje. Včera som
sa zmohla na to sa ísť konečne prejsť sama po dlhej dobe. Na chvíľu som si
aj vyprazdnila myseľ ale dnes znova. Už nemám na to silu, v podstate aj
kašlem školu.. potrebujem sa dostať opäť na nohy. Nemyslím to tak že
znova ten jeden deň budem mať energiu niečo spraviť a na druhý deň ešte
väčšia prázdnota. Chcem dlhodobejšie šťastie. Rozmýšľala som že by
som si mohla nájsť niekoho.. či už to je vzťah alebo len kamarátstvo ale
chcela by som tu mať niekoho kto tu bude prežívať so mnou. Je to ale
ťažké.. tu kde bývam sa ľudia hrajú na niekoho iného a ohovaraju sa
navzajom. Necitim sa, akoby mi niekto rozumel.. Ďakujem, že som sa mohla
zdôveriť aspoň tu, bola by som vďačná aj za nejakú odpoveď ak sa tu
niekto nájde kto si to prečítal. Budem rada za každú radu alebo motiváciu,
lebo už vážne neviem ako ďalej. Prajem pekný deň