Lilix:
Ahojte… ťažko sa mi o tom píše. Ide o to, že som bola zneužívaná.
Stalo sa to už pred rokmi no mňa to stále trápi. Nikto o tom nevie. Mávam
nočné mory o tom, bojím sa chlapcov a mužov a celkovo mám všelijaké
psychické problémy… Cítim sa hrozne kvôli tomu. Viem, že by som sa
s tým mala niekomu zdôveriť, ale bojím sa, že mi nebudú veriť. Čo
mám robiť?
Linka detskej dôvery:
Ahoj, Lilix, o zneužívaní sa ťažko hovorí i píše. Obete preto
o tom často mlčia alebo sa rozhodnú o tom hovoriť až po dlhom čase. To
sa stalo i Tebe. Odborníci však o tom vedia a preto sa nemusíš báť, že
Ti nebudú veriť. Je dobré, že si nabrala odvahu a rozhodla sa o tom
hovoriť. Ak sa obávaš zájsť za odborníkom, môžeš to skúsiť anonymne
na našej linke – telefonicky, chatom alebo mailom. Možno to bude dobrá
skúsenosť, ktorá Ťa nasmeruje k ďalšej odbornej pomoci. Tvoja Linka
detskej dôvery
Lilix:
Ďakujem za odpoveď. Stalo sa to dávno a preto sa bojíme, že mi nikto
nebude veriť, budú mi hovoriť, prečo som to nepovedala skôr a podobne.
Tiež vôbec neviem, ako im to mám povedať, keďže je to pre mňa veľké
poníženie a vždy keď o tom čo i len píšem, tak sa rozplačem. A tiež
ďalšia vec je, že ja si vôbec nepamätám ako vyzeral, môj mozog to nejako
vytesnil a tým pádom ani na políciu ísť nemôžem, lebo im ho nemôžem
popísať.
ninuska:
Úprimne skus sa s tým o tom s niekym porozprávať.Aspoň to nebudeš
dusiť v sebe a možno sa ti aj trošku uľaví.Myslim si,že o takýchto
veciach sa nestraduje,takže nevidím dôvod prečo by ti to niekto
neveril.Možno by ti pomohlo porozprávať sa s psychológom,keďže na takýto
nepríjemný zážitok človek tak ľahko nezabúda.
