Ahoj mne sa zdá že by si sa s ňou mohol porozprávať, aj keď ťa
nepochopí tak to aspoň skús. Ja mám také isté problémy ale aj s mamou aj
otcom. Vždy mi hovoria že nič iné nerobím len mobilujem, a úplne ma to
štve. Proste ja umyjem riad a tak, a oni hneď na mňa… Ale ok nejde o mňa.
Fakt skús jej to povedať, možno pomôže. A mám jednu otázku ohľadom
toho. Koľko už trvá ten konflikt medzi vami?

Ahoj LostC, myslím, že máš narcistickú mamu, link Kati Morton https://www.youtube.com/watch?…

Ahoj LostC, rozumiem že situácia , v ktorej sa nachádzaš ťa musí
trápiť. Sme radi , že si nám napísal a zdôveril si sa nám so svojím
problém. Z vlastnej skúsenosti viem, aké je to náročné a vyčerpávajúce
robiť niečo zo všetkých síl, no napriek tomu to občas nestačí. Ja si
myslím , že v očiach našich rodičov navždy ostaneme ako ich malé
ratolesti. No každý z nich sa s tým bude musieť skôr či neskôr
zmieriť. To jednoducho nik neovplyvní. A ani tvoja mamka.
Podľa toho , čo si nám napísal robíš naozaj všetko preto aby si situáciu
vyriešil. Ja si myslím , že všetko je hlavne o dôvere a ako spomínala
Nika dôležitú úlohu tu zohráva aj otvorená komunikácia. Každému z nás
raz pretečie pomyselný pohár trpezlivosti. Nikto z nás nie je dokonalí a
už von koncom neexistuje dokonalé dieťa. Je obdivuhodné ako sa snažíš. No
občas je fajn sa postaviť za svoj názor možno si v rámci normy „dupnuť
nohou“. Aj tvoja mamka si musí uvedomiť, že možno svojím konaním
ubližuje tebe. Každý z nás potrebuje vedieť , že jeho rodič je naňho
hrdí. Pochvala je pre nás v živote dôležitá, pretože aj to je forma
našej motivácie a snaženia sa. Možno by som sa skúsila o tvojej situácii
porozprávať aj so starými rodičmi, tetou ,ujom .. Jednoducho s niekým
s kým máš možno blízky vzťah. Možno spolu prídete na spoločné
riešenie, poprípade sa s mamkou skúsia porozprávať

Ďakujem ❤️

Ahoj LostC. Je mi ľúto, že sa takto cítiš a že to takto doma máš.
Určite nie si jediný, kto má takýto problém, veľa rodičov si jednoducho
zatvára oči predtým, že ich dieťa už nie je ten ich malý synček alebo
dcérka, ale dospievajúci človek s vlastnými názormi. Chápem, že ťa to
hnevá a možno si kvôli tomu niekedy aj smutný. Myslím si, že tu pomôže
len čas a otvorená komunikácia. Tvoja mama musí mať čas spracovať, že
už nie si malé dieťa, je to určite ťažké aj pre ňu. A čo a týka tej
otvorenej komunikácie – určite je dobré rozprávať o tom, keď ťa
niečo trápi, keď ti niečo vadí. Ideálne nie v hneve, ale najskôr sa
trochu upokojiť a potom to riešiť, pretože aj schopnosť komunikovať
o svojich problémoch a pocitoch a riešiť ich je dôkazom vyspelosti a
dospelosti. Držím ti palce.