- Táto téma je prázdna.
-
Téma
-
Miška:
Dobrý deň, dlho som zvažovala či sem napísať ale konečne som sa
k tomu odvážila. Môj problém je že od 11 rokov sa ku mne moji rodičia
správajú ako k tomu poslednému. Predovšetkým moja mama. (Môj otec nie je
nikdy doma). Je to preto že aj ona mala veľmi ťažké detstvo a pred pár
týždňami jej otec do mobilu oznámil že ju a jej súrodencov neberie ako
svoje deti. Má príznaky depresie a to je zrejme aj dôvod, že si neuvedomuje
čo robí. Každý deň na mňa kľudne aj bezdôvodne kričí a často to
vyvrcholí aj do bitky. Milión krát som sa snažila s ňou porozprávať ako
normálny človek ale márne. Vždy to otočila na mňa. Mala som aj môjho
francúzskeho buldočka, ktorý bol mojou záchranou keď som bola smutná, no
toho mi predala pár dní dozadu keď som nebola doma. Bila ho každý deň,
trieskala s ním o dvere a pristupovala ho. Do toho všetkého mám sociálnu
úzkosť a nezaberajú mi tabletky ani meditácia. Teraz máme na našej škole
online vyučovanie a je to pre mňa peklo, pretože som s ňou zatvorená celý
deň v jednom dome spolu s mojimi 2 malými súrodencami. Chcela by som si
nájsť brigádu aby som sa mohla čo najskôr odsťahovať ale zatiaľ sa na to
necítim. Čo sa týka sebapoškodzovania tak mám nepekné jazvy na rukách
ktoré tak skoro ešte zrejme nezmiznú a pár krát som sa pokúsila o horšie
veci. Budem rada za každú radu