Naty:
Ahojte, dlho som sa rozhodovala či sem napíšem. Ide o to že mám
nevlastneho brata a správa sa veľmi divne. Má dosť perverzne narážky
často, párkrát mi len tak vojde do izby keď sa prezliekam a pozerá si moje
spodné prádlo. Keď o tom poviem rodičom vysmeju ma a neveria mi.
Lea:
Ahoj, takéto správanie vôbec nie je v poriadku, najmä, ak ti to je
neprijemné! Hlavné je, nenechať si to pre seba. Veľa dievčat zažilo
podobnú situáciu a hanbili sa niekomu zdôveriť, je to ťažké, ale je to
obrovská chyba. Viem, že to môže byť náročné, ale určite mu nedovoľ
v tomto správaní pokračovať, ak ti neveria rodičia, je fajn zájsť za
školskou psychologičkou a bližšie sa s ňou o tom poradiť, prípadne za
iným dospelým, ktorému dôveruješ. Veľmi ti držím palce!
Anonym:
Ahoj Naty, je mi veľmi ľúto, že toto zažívaš. To, ako sa správa tvoj
brat, nie je OK a ty máš právo sa voči tomu ohradiť a hľadať pomoc.
Všetci máme právo na súkromie a na vlastné hranice a na to, aby to ostatní
rešpektovali. Urobila si veľmi dobre, že si o tom povedala rodičom, a
veľmi ma mrzí, že sa ti vysmiali a neveria ti. Na tvojom mieste by som sa
skúsila voči tomu správaniu jasne ohradiť. Jasne povedať bratovi:
„Prestaň, toto mi nie je príjemné, toto sa mi nepáči, toto nebudem
tolerovať…“ Spolu s tým mu jasne povedať, že ak neprestane, budeš to
riešiť ďalej. Ak sa k tomu rodičia stavajú takto, možno by ti pomohlo
porozprávať sa s učiteľkou v škole, ktorej dôveruješ, so školskou
psychologičkou, alebo s niekým iným z rodiny. Zvlášť je však
dôležité nebyť v tom sama a ja ťa veľmi podporujem v tom, aby si tú
pomoc hľadala a aby sa ti jej aj dostalo. Veľmi ti držím palce a kebyže
niečo, kľudne znova napíš.
Hermendína, tvoja poradkyňa:
Čauko, som rada, že si sa na nás obrátila s týmto problémom. Ja by som
v prvom rade vypeckovala tvojho brata a následne kopla do vajec. Je to sviňa
perverzná.
