ahojte, chcela by som sa zdôveriť ak by už nikto nevedel pomôcť alebo
poradiť.. keď som mala 5 rokov, moja mama si našla „kamaráta“. môj
otec to pochopil inak a zobral si to veľmi zle, vyhodil ju z bytu a tým
pádom som odišla aj ja. vždy som ocka mala radšej, vedel ma viac pochopiť a
bol to super kamarát <3.. mama sa neskôr dala dokopy s tým jej
kamarátom. práve mám 12, mama má priateľa (môj nevlastný otec), s mojim
vlastným otcom sa výdavam 2 dni za 2 týždne pretože pracuje
v zahraničí… a odkedy si moja mama našla toho priateľa, ide to s ňou
dolu vodou. niekedy mám pocit že sa cíti byť osamelá a smutná a preto to
zapíja alkoholom.. ale pred asi 3 rokmi to prišlo do toho štádia kde ma
začala biť, nadávať na mňa za veci ktoré som nespravila, a hovoriť že ma
môj vlastný otec nenávidí a že už dávno som mala byť v detskom domove
lebo nimkto z rodiny ma vraj nemá rád.. fyzická bolesť ma moc nezaujíma,
to prejde. ale psychika to nezvláda. je to moja vlastná mama! ten hrozný
pocit keď sa každý v triede rozpráva o tom že bol s mamou nakupovať, no
ja mám len ocka ktorý na tie moje veci vkus moc nemá.. mama sa ani nesnaží
ma uživiť a o tieto veci sa stará môj nevlastný otec.. no vlastný
pracuje, a tvrdo :/ a nepotrebuje tú svoju snahu zapíjať alkoholom ale tým
že sa snaží byť so mnou a že ma ľúbi ?❤️