Ahojte, necitim sa psychicky velmi dobre. Od septembra som presla na strednu
skolu odisla z domova na internat.Tazko som si zvykla ale teraz sa tam uz aj
tesim.Problem je, ze na zakladnej som mala skvely vztah s mojpu triednou je to
taka nasa rodinna znama.Rada som sa s nou rozpravala vo 8. rocniku som zacala
mat vazny problem s ramenom a velke bolesti.Nevedela som spavat ani sa velmi
hybat rodicia sa starali boli tu vzdy pre mna no v skole som mala ju a
najlepsiu kamaratku vzdy prisla za mnou pohladila ma usmiala porozpravali sme
sa.V tych najtazsich casoch tu bola v skole pre mna.Neraz mi napisala alebo
zavolala ked som bola do napokon po operacii.Ked som presla na strednu skolu
ostali sme v kontakte, piseme si.Uz menej samozrejme.Ked som doma par dni
zvyknem chodievat pozriet na zakladnu kde sa s nou stretnem aj s inymi
ucitelmi chodievam tam rada vzdy sa pekne porozpravame.Necho­dievam tam za nou
ale za kamaratkou, ktora je v 9. rocniku ale predsa vzdy ma vezme na niekolko
jej hodin a potom idem domov.Nic extra.Ked som ju stretla minule tak mi hovorila
nech sa jej ozvem a dohodneme sa, ze pridem aj za nou mimo prace.Tam doslo
trochu k nepochopeniu komunikacie ale i tak mi povedala, ze ju mam prist
pozriet.Premyslala som, ze aj pojdem ale mam toho v novej skole vela.Viem, ze
je to divne a velakrat sa obvinujem.Mam ju rada a citila som u nej oporu dava
mi ju samozrejme aj rodina.Ale ona tu bola tiez vzdy pre mna.Chybaju mi
rozhovory s nou.Viem, ze je cas ist dalej no stale mi chyba jej podpora
i rozhovory i vsetko to co mi davala zakladna skola. Niekedy je to lepsie no
ked ju stretnem tak sa mi opat pripomenu tie pekne spomienky.Mam opat zdravotne
problem, o ktorych vie lebo jej to hovorila moja kamaratka ked sa
rozpravali.Pisali sme si povzbudila vcera som bola opat za kamaratkou na ZŠ a
tak sme sa porozpravali no mam problem s vycitkami svedomia.Stale si vycitam
preco som tak divna? Pre mi chyba niekto kto by mi chybat vobec nemal? Pre inych
to bola len ucitelka a v podstate cudzi clovek no pre mna to bol ako nejaky
clen rodiny.Bola som za nou aj v nemocnici minuly rok ked ju operovali.Vela
toho viem o nej i ona o mne mamina si s nou tyka a poznaju sa cele roky.
Viem, ze musim ist dalej a niekedy mi to aj ide ale niekedy mam chut napisat jej
a ist sa s nou len tak prejst. minuly rok som parkrat aj bola sama mi to
navrhla i teraz mi povedala, ze mozme stretnut. Mam samozrejme svoju rodinu,
s ktorou travim vikendy i volny cas no niekedy mi chyba i ona. Som uz vazne
tak divna? Preco to mam? Som introvert a vacsinou mi nikto nechyba je len velmi
malo ludi, s ktorymi sa rada rozpravam.