Ahoj, chápem, ale o to, že ty dopadneš rovnako sa vôbec nemusíš báť,
nie je to dedičné alebo čo. Príklad z môjho života: moji starí rodičia
ledva dokončili strednú, dlho boli aj nezamestnaní…moja mama bola super
študentka a je z nej úspešná doktorka. Prekonala sa, nebola ako jej
rodičia. A ona to mala horšie ako ty – kuchár a office job sú úplne
v pohode a dôležité práce, nič, za čo sa treba hanbiť…vzdelanie často
nie je to najdolezitejsie, ti spoluziaci mozno maju rodičov čo dokončili
2 výšky ale to sa vôbec nerovná šťastnej rodine… Držím palce
v štúdiu!

Ja sa za svojich rodičov nehanbím. Naopak, som na nich nesmierne hrdá
keďže prekonali veľa vecí počas ich života.

Zabudla som do predchádzajúcej správy pridať prezývku ale to som
písala ja

Ahoj bianka, súhlasím s Evou a len by som ti chcela pripomenúť že si
netreba všímaťľudí, čo ti vravia blbosti a zlé veci (pán neznámy
poradca)

Ako nevies ako dopadnes ty, tak radsej takto nehovor o svojich rodičov, ako
by si sa citila keby tvoje dieťa sa za teba hanbilo? A podľa mňa je ubohe
hovoriť o svojich rodičov že niesu múdri, o rodicov ktorý každý deň
toho pre teba robia veľa, buď rada že máš strechu nad hlavou a jedlo, iny
ludia si to len želajú, tak buc rada za to čo mas lebo raz nemusis mať
ani to

Ahoj, ďakujem, že si nám napísala. Rozumiem, že môže byť pre teba
ťažké cítiť sa inak len preto, že tvoje rodinné zázemie nie je rovnaké
ako u väčšiny spolužiakov. Ale vedz, že to odkiaľ pochádzaš, neuberá
nič z tvojej hodnoty. Byť prvá na gymnáziu a snívať o medicíne je
úžasné – odvaha, cieľavedomosť a odhodlanie, ktoré v sebe máš,
hovoria samy za seba. To, čo iní okolo teba možno zdedili, si ty buduješ a
vybuduješ svojimi vlastnými silami, a práve to je skutočná sila. Držím ti
palce, aby si v sebe našla silu a pokoj.

a aby som dodala, ľúbim svojich rodičov, len v skupine ľudí ktorí
pochádzajú z priam, pre mňa, luxusných rodín, sa cítim zahanbena.