[Anonym]

Neznámy človek:

Cítim sa ako outcast pretože moji rodičia nie sú bohatí a ani tak
vzdelaní. Dnes sme boli v triede na výlete. A moji spolužiaci sa začali
rozprávať o tom ako niektorí pochádzajú z rodín gymnázium a vysoká
škola, že ako študovali farmáciu, STU atď. A ja som iba stíchla. Moji
rodičia nemajú vyštudovanú výšku. Môj ocino má dokonca iba učňovku a
celý život pracoval ako kuchár. Moja mama pracuje v typickej Office job,
nič viac. Nechcem hovoriť že sme chudobní, to nie, len.. všetci moji
spolužiaci pochádzajú z rodín výšky, firiem, biznisov ktoré im dali
majetok. Ja nie. Som prvá v rodine ktorá išla na gymnázium. Som prvá
v rodine ktorá sníva o lekárskej fakulte. Moji rodičia nie sú najviac
múdri ľudia. A bojím sa že čo ak som hlúpa a nie tak múdra po nich. Keď
počúvam tie príbehy mojich spolužiakov je mi do plaču. Môj otec vlastní
takúto firmu, moja mama má dva tituly. Hanbím sa povedať ľuďom čo robia
moji rodičia pretože si budú myslieť že aj ja musím byť taká.

Téma

[Anonym]

Neznámy poradca:

Ahoj, chápem, ale o to, že ty dopadneš rovnako sa vôbec nemusíš báť,
nie je to dedičné alebo čo. Príklad z môjho života: moji starí rodičia
ledva dokončili strednú, dlho boli aj nezamestnaní…moja mama bola super
študentka a je z nej úspešná doktorka. Prekonala sa, nebola ako jej
rodičia. A ona to mala horšie ako ty – kuchár a office job sú úplne
v pohode a dôležité práce, nič, za čo sa treba hanbiť…vzdelanie často
nie je to najdolezitejsie, ti spoluziaci mozno maju rodičov čo dokončili
2 výšky ale to sa vôbec nerovná šťastnej rodine… Držím palce
v štúdiu!

[Anonym]

Bianka:

Ja sa za svojich rodičov nehanbím. Naopak, som na nich nesmierne hrdá
keďže prekonali veľa vecí počas ich života.

[Anonym]

Anonymná:

Zabudla som do predchádzajúcej správy pridať prezývku ale to som
písala ja

[Anonym]

Neznámy poradca:

Ahoj bianka, súhlasím s Evou a len by som ti chcela pripomenúť že si
netreba všímaťľudí, čo ti vravia blbosti a zlé veci (pán neznámy
poradca)

[Anonym]

Neznámy poradca:

Ako nevies ako dopadnes ty, tak radsej takto nehovor o svojich rodičov, ako
by si sa citila keby tvoje dieťa sa za teba hanbilo? A podľa mňa je ubohe
hovoriť o svojich rodičov že niesu múdri, o rodicov ktorý každý deň
toho pre teba robia veľa, buď rada že máš strechu nad hlavou a jedlo, iny
ludia si to len želajú, tak buc rada za to čo mas lebo raz nemusis mať
ani to

[Anonym]

Eva, rovesnícka poradkyňa:

Ahoj, ďakujem, že si nám napísala. Rozumiem, že môže byť pre teba
ťažké cítiť sa inak len preto, že tvoje rodinné zázemie nie je rovnaké
ako u väčšiny spolužiakov. Ale vedz, že to odkiaľ pochádzaš, neuberá
nič z tvojej hodnoty. Byť prvá na gymnáziu a snívať o medicíne je
úžasné – odvaha, cieľavedomosť a odhodlanie, ktoré v sebe máš,
hovoria samy za seba. To, čo iní okolo teba možno zdedili, si ty buduješ a
vybuduješ svojimi vlastnými silami, a práve to je skutočná sila. Držím ti
palce, aby si v sebe našla silu a pokoj.

[Anonym]

bianka:

a aby som dodala, ľúbim svojich rodičov, len v skupine ľudí ktorí
pochádzajú z priam, pre mňa, luxusných rodín, sa cítim zahanbena.

[Autor]

Odpovede