- Táto téma je prázdna.
-
Téma
-
Neznámy človek:
V poslednej dobe to nedávam… Ani neviem prečo, ale cítim sa úplne na
dne. Nebaví ma nič z toho čo som pred tým úplne milovala (hudba,
písanie..). Mám kopec kamarátov, ktorí by sa za mňa aj pobili, ale ja sa
cítim aj tak osamelá. Vadí mi, keď som sama, ale keď som medzi ľuďmi,
cítim sa hrozne nepríjemne. Akoby som tam ani nepatrila. Stále sa mi chce
plakať, aj keď nemám dôvod a každý jeden deň je pre mňa len čakanie,
kým budem môcť ísť spať, lebo keď spím, tak ma nič z toho netrápi. Je
to vnútorná prázdnota, ktorá vlastne ani nemá dôvod a štve ma to o to
viac, keď neviem čo a prečo sa mi odohráva v hlave. Nedokážem to povedať
kamarátom, lebo viem, že by ich to rozrušilo a možno aj ranilo, že sa
vôbec necítim bo svojej koži, ak keď sa navonok usmievam Minule som sa len
tak rozplakala na hodine angličtiny… Všetci sa ma pýtali čo mi je a ja som
im ani nedokázala odpovedať, pretože sama vlastne neviem. Mechcem nikomu
ublížiť no aj tak mam pocit, že kvôli mne mnoho ľudí trpí. Istú
chvíľu som hľadala útechu u chlapcov, no veľmi rýchlo mi došlo, že ich
moje pocity nezaujímajú a ide im iba o sex. Tam som to vzdala a dostala som
sa do zlej partie.. Ľudia tam pili a brali drogy a tak som pretrhla kontakty aj
s nimi. Snažila som sa nájsť útechu v cigaretách, ale to mi tiež vôbec
nepomohlo. Predtým som videla úplne jasno svoju budúcnosť, no teraz nevidím
nič.. Všetko akoby strácalo svoj zmysel… Prosím, čo mám robiť? Ja už
sa nechcem ďalej takto cítiť…