Ahoj, mám taký problém. Neviem, či je normálne to, čo zažívam. Ide
o to, že mám dosť neprimerané reakcie na určité veci. V tej danej
chvíli sa mi moja reakcia nezdá neprimeraná, no spätne áno. Napríklad mi
niečo mama povie, nejakú banalitu, napríklad to, že sa mám učiť a ja
potom plačem a mám myšlienky na samovraždu, pretože hneď to interpretujem
tak, že má so mnou nejaký problém, že mi niečo vyčíta, že som ju
sklamala, že pre ňu nikdy nebudem dosť dobrá atď. Je to tak aj v iných
veciach – napríklad v škole mi niečo nejaká učiteľka povie alebo sa mi
len niečo nepodarí (aj keď je to len nejaká drobnosť, napríklad zabudnem
nejaké slovíčko a tak) a ja hneď mám myšlienky, aká som hlúpa,
neschopná, že chcem zomrieť atď. Takmer vždy ma to potom za pár minút
prejde a už som zase veselá, alebo aspoň tak nejak „v pohode“. Je to
podľa vás normálne? Vopred ďakujem za odpoveď.