Ahoj, vážim si toho že si sa otvorila s niečím takým a chapem tvojej situácii. Veľmi ma mrzí, že sa s tým trápiš a cítiš sa koli tomu zle. To čo opisuješ nie je ľahké práveže naopak, je to vyčerpávajúce. Ale pamätaj nie si v tom sama a nikdy nebudeš, nie si slabá ani neschopná. Viem že máš za potrebu robiť “správne veci” ako cvičenie a zdravý jedálniček, no potom máš pocit že strácaš kontrolu nad jedlom. Prejedanie nie ne stále len o pocite hladu. Niekedy to je len spôsob ako zahnať svoje myšlienky, stres alebo niečo čo tá trápi. No čím viac človek obmedzuje jedlo alebo sa obviňuje, tým silnejší môže byt cyklus prejedania sa. Skús sa na seba pozrieť iným uhlom pohľadu, s väčším pochopením, namiesto trestania. Nejde o to byt perfektná, ale naučiť sa počúvať svoje telo a potreby. Pomáha pravidelné jedenie, dostatok oddychu a aj uvedomenie si čo cítiš tesne pred tým než sa preješ či už stres smútok alebo niečo iné.
A ked sa to stane, neznamená to zlyhanie. Jedno prejedanie nedefinuje tvoju hodnotu ani tvoju snahu. Dôležité je neprerušovat starostlivosť o seba a nesnažit sa to “napraviť” hladovanim alebo extrémnym cvičením.
Ak by si mala pocit, že to sama nezvladas, alebo sa to zhoršuje, je úplne v poriadku vyhľadať pomoc. Rozprávať sa o tom je znak odvahy, nie slabosti.
Chcem aby si vedela že aj keď sa teraz cítiš zle a bezmocne, neznamená to že sa to nedá zvládnuť. Nemusíš byt na seba prísna ani všetko zvládať dokonale. Každý krok ktorý robíš pre seba sa počíta. No aj ťažšie dni sú súčasťou cesty, nie zlyhaním. Dopraj si trochu trpezlivosti a láskavosti pretože si to zaslúžiš. Nie si v tom sama!!
