Ahoj Tamara, úplne rozumiem, že asi žiaden vzťah dcéry s mamou nie je
počas puberty úplne najlepší. Rovnako to bolo aj u mňa a úprimne –
človek povie počas hádky mnoho vecí, ktoré by inak nepovedal, aj keď to
v danom momente tak nemyslí. Celá táto situácia môže byť aktuálne ešte
vyhrotenejšia kvôli tomu, že sme spolu všetci zavretí v našich domovoch a
aj preto si začíname prekážať a sme výbušnejší. Skúsila by som sa
možno tvojej mame zdôveriť, že ťa mrzí, keď sa tak často hádate a že
by si to chcela zmeniť – a úprimne sa s ňou porozprávať o tom, čo by
ste pre to obe vedeli spraviť. Ja sama som pomerne výbušná povaha a veľmi
mi pomáha, ak sa pred tým, než poviem niečo nepekné, zhlboka nadýchnem a
napočítam do päť, až tak sa rozhodnem, či to napokon predsa len poviem.
Veľa šťastia.

Ahoj, dobre viem aké je to mať „zlú“ matku… „Ale nie každý
môže mať dokonalú maminku“… Rátam s tým že si maloletá, jediné
normálne riešenie by bolo odstahovanie… Lenže to sa veľmi ľahko
hovorí… A dnes je ťažké nájsť si samostatné bývanie v mladom veku…
Pokiaľ by sa to nejako zhoršovalo obráť sa na políciu… Nikto ti nemá
právo ubližovať a ani rodič…

Ahoj Tamara buď rada že máš mamku, vzťah sa dá vždy vylepšiť ale sú
ludia ktorý bohužial mamku nemajú ako ja a to je omnoho horšie ako nejaké
hádky. PS: Váhu máš vpohode