Špecifické poruchy učenia sú čoraz častejšie sa vyskytujúcim problémom. U dieťaťa si môžete všimnúť pomalé písanie, neschopnosť dokončiť úlohy na hodine či doma, neúhľadné písmo, vyhýbanie sa náročným úlohám, pravopisné chyby, pomalé čítanie, nahrádzanie zložitých slov slovami podobnej výslovnosti, čítanie bez interpunkcie alebo chyby pri počítaní.

Čo sú to špecifické poruchy učenia?

Špecifické poruchy učenia sa prejavujú ťažkosťami pri osvojovaní školských zručností v určitom období vývinu. Deti si postupne vytvárajú kompenzačné mechanizmy, ktoré im pomáhajú získať potrebné zručnosti a vedomosti. Tieto poruchy nie sú spôsobené intelektuálnymi, zmyslovými, motorickými, ani neurologickými problémami, ani nedostatočným vzdelaním, či psychosociálnymi faktormi. Deti s týmito poruchami majú priemerné až nadpriemerné intelektové schopnosti, no napriek tomu sa u nich vyskytujú rozdiely medzi výkonom a schopnosťami.

Zdroj: Pexels

Aké špecifické poruchy učenia poznáme?

Možno ste sa už stretli s poruchami, ktoré majú predponu dys-. A ak áno, tak už možno tušíte, že sa ide o špecifické poruchy učenia, medzi najznámejšie radíme: dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu a dyskalkúliu.

• Dyslexia je najznámejší pojem celej skupiny porúch učenia. Ide o neschopnosť naučiť sa čítať, aj keď má dieťa dobrého učiteľa, vhodné rodinné prostredie a primerané nadanie. Dieťa si pri čítaní pletie písmená, nevie z nich vytvoriť slabiky a slová, číta pomaly, písmená háda alebo sa vracia na začiatok slov. Tiež sa môže stať, že keď prečíta text, nepamätá si, čo čítalo.

• Dysgrafia postihuje grafickú stránku písomného prejavu, teda to, ako dieťa píše. Je to akoby mozog a ruka dieťaťa mali problém vzájomne pracovať na písomných úlohách. Písmená bývajú  príliš veľké alebo malé, kostrbaté alebo sa nevojdú do riadku.

• Dysortografia je porucha písania, ktorá sa prejavuje ťažkosťami s osvojovaním si gramatických pravidiel. Na rozdiel od iných písacích porúch sa dysortografia konkrétne zameriava na problémy s gramatikou, čo môže viesť k chybám v pravopise a skladbe viet.

• Pri dyskalkúlii ide zasa o problém s číslami. Dieťa môže mať problém so zvládnutím základných matematických operácií, ako je sčítanie, odčítanie, násobenie či delenie. Často sa prejavuje aj zámieňaním čísel napr. 6 a 9 alebo 42 a 24, ako aj slabou číselnou predstavivosťou, napríklad dieťa si môže mýliť pojmy ako 10 a 100.

Podpora dieťaťa s týmito výzvami si vyžaduje pochopenie a trpezlivosť. Je niekoľko spôsobov, ako môžete podporiť Vaše dieťa:

• Včasná identifikácia a riešenie. Ak máte podozrenie na problém, poraďte sa s učiteľmi a odborníkmi na vzdelávanie. Ak sa Vaše podozrenia potvrdia, udržiavajte otvorenú komunikáciu s učiteľmi a spolupracujte s nimi na stratégiách podpory vzdelávacích potrieb Vášho dieťaťa.

• Pozitívne posilnenie. Oslavujte malé víťazstvá a snahy. Pozitívnym posilnením zvýšite sebavedomie a motiváciu Vášho dieťaťa.

• Štruktúrované prostredie. Vytvorte Vášmu dieťaťu štruktúrované a organizované domáce prostredie. Dôsledné rutiny môžu poskytnúť Vášmu dieťaťu pocit bezpečia a istoty.

• Multisenzorické učenie. Podporujte učenie viacerými zmyslami použitím praktických aktivít, vizuálnych alebo audio pomôcok. Nájdite spoločne s Vašim dieťaťom práve to, čo je pre neho/ňu vhodné a nápomocné.

• Doučovanie a náprava. Zvážte doučovanie alebo špecializované intervencie mimo bežných školských hodín na posilnenie zručností a riešenie konkrétnych problémov.

• Podpora a sebaobhajoba dieťaťa. Zúčastňujte sa rodičovských stretnutí a zabezpečte, aby boli potreby Vášho dieťaťa pochopené a naplnené. Naučte svoje dieťa o jeho špecifickej poruche učenia a podporte ho, aby vyjadrovalo svoje potreby a preferencie.

Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a stratégie, ktoré fungujú pre jedno, nemusia fungovať pre iné. Špecifické poruchy učenia nie sú niečo, s čím by sa nedalo fungovať. No taktiež to netreba brať na ľahkú váhu. Hovorte so svojím dieťaťom a okolím o jeho ťažkostiach, snažte sa mu prejaviť pochopenie a hľadať stratégie, ktoré by uľahčili jeho každodenné fungovanie.